Všetci správni Hadi a Hadice už iste vedia, že v našej koleji nastala zmena na poste prefekta. Novou prefektkou sa stala študentka tretieho ročníka, bývalá zástupkyňa famfrpálového týmu, Narcisse Cinerea.
Narci je neprehliadnuteľná už od nástupu na školu a zaradenia sa do Zmijozelovej fakulty. Každý rok patrí medzi najlepšie študentky nie len Zmijozelu, ale celej školy, zapája sa do každej možnej aj nemožnej úlohy, urobí pre kolej takmer všetko. Okrem štúdia sa venuje veľmi usilovne famfrpálu a je schopná pre kolej nechať na ihrisku aj dušu. Právom sa teda už pár týždňov môže pýšiť strieborným odznakom prefektky.
Preto som sa rozhodla ju trochu vyspovedať a zistiť, ako sa cíti na novom poste a aké má do budúcna plány. Rozhodne sa pustite do čítania, pretože okrem „nudných“ rečí o odznaku sa o našej novej prefektke dozviete aj mnohé užitočné veci. Najlepšie je totiž žehliť si prúšvihy, keď viete ako na to.
Ahoj, Narci. Pamätám si ako sme na konci prvého ročníka takto spolu sedeli a ja som sa ťa pýtala ohľadom nového postu zástupcu kapitána famfrpálu. Dnes tu sedíme a tešíme sa z nového, dalo by sa povedať vyššieho postu – stala si sa našou novou prefektkou. Predovšetkým ti gratulujem k novému postu a len s otvorenými ústami sledujem tvoje rýchle tempo napredovania vo vedení. Už máš predstavu, v ktorom ročníku sa staneš aj primuskou? – úsmev –
Ahoj, Ari. Nejprve bych ti chtěla poděkovat, ačkoli gratulace zatím vnímám velmi rozporuplně – na tom postu jsem nedokázala nic, proto bych s nimi raději počkala nějakou dobu, než dokážu, zda za to stojím nebo ne. Co se primusování týče… já vůbec nemám slov. Nad něčím takovým – kdy a vůbec zda, jsem zatím nepřemýšlela, protože nemám proč.
Patril niekto z tvojej rodiny už do vedenia koleje? Kam vlastne oni chodili? A čo hovoria na tvoje „povýšenie“?
Odpověď na první otázku bohužel (nebo bohudík, záleží na úhlu pohledu) neznám. Má rodina pochází z Francie, nebo to alespoň ráda tvrdím… protože Krásnohůlky, to jistě chápeš…, takže odpověď je asi nasnadě. A co mi říkali? Máma se nechala slyšet, že doufá, že si kvůli tomu nezhorším známky. Táta naopak povídal, že doufá, že i přesto budu mít stále čas na navštěvování famfrpálových zápasů. Klasika. –směje se–
A čo na to tvoji najbližší priatelia? Už bola oslava, párty?
Většina z nich to přešla bez jediného slova, někteří mi pogratulovali a jiní se mnou přestali mluvit. – pokrčí rameny – Ono se nic moc nezměnilo, sice jsem si na hruď připla odznak, osobně však nevnímám žádný rozdíl. A oslava nebyla, mí přátelé moc dobře ví, že je nemám ráda, tak se vyvarovali snaze něco plánovat – teď bych je za to mohla vykopnout k jezeru a asi to nechtěli riskovat. Doufám.
To ma privádza k ďalšej otázke – už si to skúšala? Vykopnúť niekoho do Hannibalovho jazera? – dúfa, že po tomto rozhovore tam neskončí ona –
Nezkoušela. Sice jsem se po té možnosti koukala, nejspíš bych ji i zvládla použít, ale zatím jsem nebyla v přítomnosti někoho, kdo by porušoval školní řád nebo se choval… no, jako člověk jistě ne. – nenápadně si začne leštit botu –
– trochu si odsunie stoličku ďalej od Narciných nôh – No a čo povinnosti? Už si nimi bola zahltená? A vlastne, aké to je byť prefektkou? Ty si ňou síce krátko a zatiaľ sú prázdniny, ale možno už nastali stavy trhania si vlasov.
Zahlcení povinnostmi se mi naštěstí vyhýbá. Jsou prázdniny, jak říkáš, takže je všechno klidné, nenáročné, nikam se nespěchá… A vlasy si netrhám, to bych byla plešatá o pár desítek let dříve, než to bude nevyhnutelné! O nic takového nestojím, to mi můžeš věřit. – mrkne – Všechno je zatím teprve v rozjezdu, jsem si jistá, že za pár týdnů bych odpovídala jinak.
No áno, ešte je na to asi skoro. Ale! Teraz keď si na takom významnom poste, by sa nám ostatným hodilo spoznať ťa lepšie. Človek nikdy nevie, ako to využije.. Takže, čo hovoríš na Bradavickú kuchyňu? Aké je tvoje najobľúbenejšie jedlo? – pozorne počúva a zapisuje –
Výborná otázka! Bradavická kuchyně je plná tajemství a člověk se v ní vždy cítí vítaný. Nejraději tam chodím na šálek horké čokolády, ale protože se ptáš na jídlo… myslím, že nikdy nebudu schopná odmítnout jakékoli jídlo s kukuřicí, protože tu umí skřítci udělat velmi, velmi dobře.
A príchuť Bertíkových fazuliek? – ďalej usilovne zapisuje –
Bertíkovy fazolky… jsem asi nejnudnější člověk na světě, ale nejvíce mi chutnají klasické ovocné. Nejoblíbenější z nich nevyberu, každá má něco do sebe. Možná je však favoritem jablková? Nebo třešňová? Ne! Jahodová! Nebo hrušková? – s úsměvem pokrčí rameny –
– mračí sa, lebo takto bude ťažké ich odkladať – Čo najobľúbenejšia farba?
Pochopitelně zelená. Ale přiznávám, že jistý půvab pro mě má i modrá nebo fialová.
A príchuť čokolády?
Většinou jdu po výrobci, ne po příchuti (ačkoli různé marcipánové příchutě a podobné mi vážně nechutnají). A ze všech čokolád, které jsem kdy měla možnost okusit… jistě byla nejlepší mudlovská švédská Marabou.
Čo robíš najradšej vo svojom voľnom čase?
Hraji famfrpál, píši úkoly, soutěže, občas se hádám s Ďáblem o čokoládové žabky a samozřejmě trávím čas ve společenské místnosti. Píši velmi dlouhé zprávy Trevorovi… nejen jemu, když už to zmiňuji, ale on je z toho vždycky nejvíc nešťastný… a čtu si.
To vyzerá na veľa voľného času. Ten odznak je potom v správnych rukách. – zasmeje sa –
To se teprve uvidí. Může přijít něco nečekaného, třeba školní rok, a mé časové možnosti na tom můžou dost utrpět. – culí se – Sice mám ve zvyku si je dělat i ve chvílích, kdy nevím, kam dřív skočit, ale jeden nikdy neví.
Obľúbené predmety?
Úplně všechny!
Tak, to by mohlo stačiť na budúce úplat.. darčeky pre našu milovanú prefektku. Želám ti veľa trpezlivosti a odvahy pri vedení našej koleji, aby ťa neodradili počiatočné neúspechy či málo uznania. A hlavne ostaň taká, aká si bola doteraz. Takže mnoho zdaru a úspechov od Hadieho kráľa a ďakujeme ti za rozhovor.
Můj sovinec je všem otevřen. – zubí se – Za rozhovor děkuji i já!
Pre HK
Ariana Charlotte Bernadotte
Obrázok: Zpytlehněv Zďáblíkov