Deň po zaraďovacej slávnosti, 3. septembra, som sa účastnila v jednej zelenej mistnosti s kopou fajn zelených ľudí jedného rýdzo zeleného večierka. A ako tam vlastne bolo?

Pre mňa, ako nováčika, ktorý prežil v lososovej farbe dva celé mesiace, bola Zaraďovacia slávnosť vykúpením. Konečne som sa dostala niekam, stala som sa súčasťou nejakého týmu. Čerešničkou na torte už len bolo, že som sa dostala do týmu zeleného, presne do toho, o ktorý som Múdry klobúk strašne intenzívne s veľmi dobrými argumentmi presviedčala. Ale to by bolo na dlho… Ten naozaj reálny pocit, že niekam patrím nastal, keď mi prišla sovička od nejakého zeleného Trevora, ktorý ma pozýval na večierok. Našťastie mi po dvoch mesiacoch, počas ktorých som preskúmala hrad na toľko, že sa v ňom vyznám viac ako niektorí starší študenti, nerobilo žiaden problém KNP s večierkom nájsť.

No a na ten dojem, ktorý na mňa miestnosť zanechala ani nejde zabudnúť. Kto by neočakával na Zmijozelskom večierku všetko nádherne zelené? No ja! Samozrejme, že som čakala zelené kreslá a možno aj zelené závesy, ale toľko zelenej som naozaj nečakala. Tu boli krásne zelené aj poháre, taniere a dokonca aj stoly. Toľko odtieňov zelenej som asi ešte v živote nevidela. Po príchode som sa pozdravila s prítomnými a hneď zapadla medzi moje zelené spolu-nováčky.

O príjemnú večierkovskú atmosféru ešte pred začiatkom programu sa postaral škriatok. Bol naozaj nečakane milý a všetkých nás ponúkal vynikajúcimi jednohubkami. Trpezlivo roznášal aj desiaty tanier s občerstvením – nováčik, ktorý je konečne v spoločnosti a má možnosti, aké dva mesiace nemal, si aj z jednohubiek vezme viac ako sa očakáva. Na chvíľu potom tanier odložil a pustil sa do mexickej vlny. To bol ten moment, kedy sa všetci prítomní nováčikovia zbavili ostýchavosti a pridali sa ku škriatkovi. Vlna ale netrvala dlho, pretože nás rýchlo privítala madam kolejní. Oboznámila nás s vedením koleje a keď povedala, že nám povie niečo o Hadonošoch, všetci nováčikovia zaraz zmĺkli. Veď presne na to čakali už 24 hodín. A poviem vám, 24 hodín čakať nie je vôbec sranda!

Po krátkych formalitách a objasnení chodu koleje sme sa pustili do programu. Ten už zmienený Trevor, pardón, teraz už viem, pán prefekt Trevor si pre nás ako prvé pripravil rýchli kvíz. 10 otázok, ktoré neboli ťažké, ale keď ide o rýchlosť.. no nebola to moja parketa. Nebyť nejakej super-rýchlej Narcissi a ultra-rýchlej Chelle a ďalšej mega-rýchlej Payne, aj by som vyhrala. Potom sme sa pustili do najzábavnejšej súťaže. Hoci keď tak spätne premýšľam, zábavné boli všetky do jednej!

Trevor si niečo vymyslel a my sme mali hádať, čo to je. Opäť to nejako nevydalo, nevyhrala som, no napriek tomu chválim. Bolo to skvelé a človek pri tom úplne zabudol na chutné jednohubky.

A je to tu! Konečne som niečo vyhrala! Posledná disciplína, Znetvorovanie, síce nemala toľkých účastníkov, ale to predsa nikoho nezaujíma. Hlavne že som vyhrala!

Samozrejme, počas celej akcie sme sa všetci do sýtosti najedli, napili, nasmiali, natlieskali a my nováčikovia sme zistili, že sme sa dostali do tej najlepšej koleje so skvelým vedením a týmom a víziou a plnou kreatívnych ľudí a aj zábavných ľudí a…

Pro HK
Ariana Charlotte Bernadotte